Prieskum: Ukončenie konfliktu na Ukrajine do roka očakáva 51,8 % opýtaných

BRATISLAVA – Ukončenie vojnového konfliktu na Ukrajine počas roku 2023 očakáva 51,8 percenta opýtaných, opačný názor má 38,8 percenta respondentov. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry AKO pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky (TASR). Agentúra prieskum realizovala v čase od 6. do 12. decembra na vzorke 1000 respondentov reprezentatívnej voči populácii SR, ktorí odpovedali na otázku: „Očakávate v nadchádzajúcom roku 2023 ukončenie vojnového konfliktu na Ukrajine?“

Viac ako polovica, teda 51,8 percenta opýtaných očakáva, že v budúcom roku dôjde k ukončeniu vojnového konfliktu na Ukrajine (19,3 percenta si myslí, že určite áno, 32,5 percenta asi áno). Naopak, 38,8 percenta opýtaných predpokladá, že v priebehu budúceho roka nedôjde k ukončeniu vojnového konfliktu na Ukrajine (25,8 percenta asi nie, 13 percent určite nie).

Ukončenie vojnového konfliktu mierne nadpriemerne očakávajú ženy, 34- až 49-roční respondenti, stredoškolsky vzdelaní s maturitou, obyvatelia Bratislavského, Trnavského a Prešovského kraja a občania inej ako slovenskej národnosti. Takisto voliči Aliancie–Szövetség, OĽANO, KDH, Maďarské fóra. Pretrvávanie vojnového konfliktu mierne nadpriemerne uvádzajú muži, respondenti vo veku 18–33 rokov, vysokoškolsky vzdelaní respondenti. Rovnako aj obyvatelia Trenčianskeho, Žilinského a Košického kraja a voliči Smeru-SD, Republiky, Za ľudí a ĽSNS. (29. decembra)

Prezidentka: Uplynulý rok bol mimoriadne ťažký, prehĺbila sa chudoba

BRATISLAVA – Prezidentka Zuzana Čaputová hodnotí uplynulý rok ako mimoriadne ťažký. V hodnotení pre TASR poukázala najmä na negatívne dosahy kríz na životnú úroveň a atmosféru v spoločnosti. Upozornila tiež na spôsob, akým vláda krízy riešila. Do budúcnosti musí byť podľa nej prioritou boj s chudobou.

„Údaje o životnej úrovni na Slovensku, ale aj atmosféra v spoločnosti hovoria o nepriaznivých dosahoch rokov kríz. Ľuďom klesli príjmy a prehlbuje sa chudoba,“ skonštatovala pre TASR Čaputová. Vláda podľa prezidentky manažovala krízy spôsobom, ktorý z nich do posledných okamihov robil drámu. „Tak to bolo dokonca aj do posledných chvíľ pred hlasovaním o vyslovení nedôvery vláde v parlamente. Energia, čas a vášeň, s akou sa politickí lídri venovali vlastným sporom, bola verejnosťou oprávnene vnímaná ako ľahostajnosť voči každodenným problémom ľudí,“ komentovala. Ako dodala, oslabované sú tak aj zvyšky dôvery verejnosti v štát aj súdržnosť našej spoločnosti.

Ako poznamenala prezidentka, je škoda, že spôsob konania politikov zatienil aj pozitíva dosiahnuté vládou. „Slovensko pripravilo jeden z najkvalitnejších plánov obnovy, boli schválené reformy vysokého školstva, súdnictva, verejného obstarávania, reforma národných parkov, stratégia dlhodobej starostlivosti, prijali sa dva balíky opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia,“ vyzdvihla. Pozitívny obrat vidí aj v oblasti vymožiteľnosti práva a boja proti korupcii.

Prioritou do budúcnosti musí byť podľa hlavy štátu boj s chudobou. Pripomína, že dôsledky chudoby a ich odstraňovanie sú pre štát oveľa drahšie ako preventívne opatrenia. „Pokiaľ je spoločnosť chudobná, narastá v nej frustrácia, nespokojnosť, pocit vylúčenia a neschopnosť ovplyvniť ďalší vývoj svojho života. Zvyšuje sa tak sociálne napätie, čo napokon môže viesť aj k destabilizácii celej spoločnosti,“ pripomenula. (28. decembra)

Prezidentka podpísala rozpočet na budúci rok, deficit má vzrásť na 6,44 % HDP

BRATISLAVA – Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu podpísala zákon o štátnom rozpočte na rok 2023. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 % hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných takmer 5 %. Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 % HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 % HDP).

Príjmy štátneho rozpočtu majú predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur. Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur. Priamo v zákone o štátnom rozpočte je určený limit verejných výdavkov na budúci rok, a to vo výške 41,321 miliardy eur. Počas roka môže byť nahradený limitom vypočítaným Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Slovensko sa k zavedeniu výdavkových limitov zaviazalo v pláne obnovy a Európska komisia (EK) ich používanie očakáva. Zároveň platí výnimka, podľa ktorej rozpočet nemusí byť zosúladený s limitmi verejných výdavkov, pokiaľ je aktivovaná všeobecná úniková doložka podľa európskych predpisov. V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur. Tie sú rozdelené medzi viaceré rezorty, napríklad ministerstvo hospodárstva a práce. Už v tomto roku očakáva ministerstvo financií pokles verejného dlhu SR, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 % HDP z vlaňajších rekordných 62,2 % HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 % HDP.

Úmrtie: Zomrel slovenský europoslanec a dlhoročný politik M. Číž

BRATISLAVA – Zomrel slovenský europoslanec a dlhoročný politik Miroslav Číž. Informovala o tom strana Smer-SD na sociálnej sieti. „Dnes (štvrtok) nás v ranných hodinách navždy opustil náš skvelý kamarát, kolega a na verejnosti rešpektovaný odborník a politik Miroslav Číž,“ uviedla strana Smer-SD. Pripomenula, že Číž stál aj pri vzniku strany. V minulosti bol aj poslancom Národnej rady (NR) SR. V posledných rokoch zastupoval Slovensko v Európskom parlamente. (29. decembra)

This compilation is an editorial selection based on TASR’s Europe coverage. The editorial responsibility for this publication lies with TASR. It is published on Mondays and Thursdays.